Obec Topoľčianky
obecTopoľčianky
RSS

História

história rokov 1293 – 1918
Prvá písomná zmienka o obci Topoľčianky pochádza z roku 1293. Archeologické vykopávky však potvrdzujú staršie slovanské osídlenie už zo 6.-7.storočia po Kristovi. Na mieste dnešného zámku stála pôvodne strážna pevnosť obohnaná vodnou priekopou.

Éra rodu Topoľčianskych
Comes HASLAV 1293 – 1324

Prvý zemepán a zakladateľ spupného, výbojného a bohatého rodu pánov z Topoľčianok. Od kráľa dostáva právo pre seba a svojich synov ryžovať zlato v potoku Leveš.

Magister GREGOR 1325 – 1352

Gregorov mladší brat Mikuláš zachráni životy synov kráľa Karola Róberta z Anjou. Za tento čin udeľuje kráľ obidvom bratom na večné časy šľachtický titul nobilitanus de Kistapolchen. Mikuláš sa po návrate zo služieb kráľovského dvora venuje prestavbe pevnosti v Topoľčiankach a výstavbe prvého farského kostola. Naopak Gregor za lúpeže, zbíjanie a rabovanie okolitých šľachtických sídiel a majetkov stráca právo na ryžovanie zlata.

Peter RYŽIAR 1353 – 1430

Chorobná chamtivosť ho vedie v otcových šľapajach rabovania a zbíjania dokonca cirkevných majetkov.

Šľachtickí zlodeji 1395 – 1430

Napriek veľkému bohatstvu sa práve piatimi deťmi Petra Ryžiara začína obdobie krvavých rúk tohoto spupného rodu. Nepretržité rabovačky nemajú konca. Do histórie sa zapísali hlavne dvaja synovia Benedikt zvaný Literát a kanonik Gregor, ktorí zo svätobeňadického kláštora ukradli konventnú pečať, ktorou sa potvrdzovali všetky civilnoprávne a majetkové spory feudálov pre kráľovský dvor. Obyčajne sa takáto krádež trestala smrťou. Kráľ bratom odňal šľachtický titul, kanonika Gregora odsúdil na 13 rokov väzenia v levickej pevnosti a Benedikt skončil po rokoch na šibenici.

KOLOMAN z Mlynian 1431 – 1458

Syn kanonika Gregora sa podvodom stal na 30 rokov užívateľom hradu Hrušov.

Krásna DOROTA 1459 – 1500

Chamtiví Kolomanovi synovia vyhnali z hradu Hrušov aj Topoľčianok otcovu obľúbenú neter krásnu Dorotu i s deťmi.

Ján STAROSTLIVÝ 1501 – 1549

Veľkí nepriatelia rodu Topoľčianskych, bratia Záblatní z hradu Hrušov za pomoci Turkov, ktorí pustošili horné Uhorsko, prepadli v noci pevnosť v Topoľčiankach, zmasakrovali ľudí a pevnosť podpálili. Vyplienili a podpálili aj dedinu. Konvent bratom Záblatným skonfiškoval majetok, ktorý pripadol pánom z Topoľčianok. Ján Topoľčiansky zvaný Starostlivý dáva stavať na mieste vypálenej novú pevnosť a dva menšie majery.

Tomáš TLSTÝ 1550 – 1564

V roku 1561sa Topoľčianky stali župným mestom. V Tekovskej župe bolo 7 výsadnýchmiest (Vráble, Levice, Sv.Beňadik, Rybník, Nová Baňa, Svätý kríž nad Hronom a Tekov), 195 dedín a mala rozlohu 2724 km štvorcových. Tomáš Tlstý mal dcéru a 4 synov. Dvaja žili kľudným životom feudálov, kanonika Michala museli pre jeho neviazaný a nectihodný život celkom pozbaviť kňažstva a najslávnejším sa stal syn Ján zvaný turkobijec. V roku 1564 je v Topoľčiankach zriadená škola.

Ján TOPOĽČIANSKY – turkobijec 1565 – 1598

Po otcovej smrti dal starú pevnosť strhnúť a postaviť novú s ústredným nádvorím aké ho vidíme dnes. Starú tehelničku rozšíril a vybavil novými pecami, dal postaviť kasárne, ubikácie pre dôstojníkov a hontiansky potok previedol od terajšieho poľovníckeho zámočku asi o 200 m na východ tak, ako tečie dnes. Z jeho éry obchádza pranier, ktorý stojí pred obecným úradom. Bol výrazne cholerický typ, prudký grobian a bezohľadný surovec. Ideálne vlastnosti pre vojenské povolanie. O jeho zásluhách v bojoch proti Turkom hovorí epitaf s plastickým portrétom umiestnený v kostole sv. Kataríny na Vŕšku. Jeho syn Pavol umrel v roku 1611 a o tri roky neskôr umrela i jediná dcéra Ilona. Tak vymrel spupný a bezohľadný rod pánov z Topoľčianok. Kráľovská pokladnica bola prázdna. Boje s Turkami, sociálne a náboženské nepokoje ju vyprázdnili, preto sa kráľ Matej II. Hunyadi rozhodol obrovský majetok po Topoľčianskych predať na verejnej dražbe. 16 januára 1616 kúpil za 46 000 zlatých bohatý východoslovenský barón Ladislav Petho-Hetessi. Jeho dcéra Anna sa vydala za grófa Pavla Rákocziho. Takto Topoľčianky prešli do rúk príbuzných najvplyvnejšej sedmohradskej šľachty.

Éra Rákocziovcov
Otvorené mesto 1614 – 1658

Pod sústavným tlakom tureckých nájazdov do bezprostrednej blízkosti Topoľčianok, župa v záujme svojej bezpečnosti v roku 1618 odovzdala z celkového počtu 31 dedín Malotopoľčianskeho okresu 24 dedín do tureckej správy. Takýmto nízkym, nedôstojným, ponižujúcim a zbabelým spôsobom, obetovaním tisícok poddaných-nešťastníkov, si predstavenstvo župy zaistilo vlastné pohodlie. Za šetrenie Topoľčianok ako otvoreného mesta si Turci bohato vynahrádzali drancovaním, vypaľovaním a masakrovaním susedných dedín.

Zbožné ALŽBETY 1659 – 1703

Po smrti Pavla Rákocziho sa majetku ujíma syn Ladislav s manželkou Alžbetou rod.Bánftyovou. Na starých základoch prestaval novú budovu, ktorá mala vyše sto obytných miestností, dal urobiť na nádvorí nové arkády a loggie, ako ich poznáme dnes a zásluhou Alžbety prebudoval baštu na zámockú kaplnku. S topoľčianskym zámkom súčasne opravil aj hrad Hrušov. Cisár Leopold I. udelil súhlas s vydržiavaním jarmokov, ktoré podnietili rozvoj miestneho ovocinárstva, záhradníctva a remesiel. Tak sa z mestečka vytvorilo obchodné centrum celého okolia. Rákocziovci mali dve dcéry. Annamária bola mníškou a pre kult Panny Márie karmelitánskej nadchla i svoju staršiu sestru Alžbetu vydatú Erdödyovú. V roku 1686 Alžbeta poprosila pápeža Inocenta XI. o udelenie súhlasu na založenie rehoľného bratstva karmelitánov v Topoľčiankach. Bol to prvý spolok v Topoľčiankach. Kmeňová kniha bratstva je najstaršia pôvodná písomná pamiatka a je uložená v miestnej fare. Od r. 1686 sa každoročne bez prerušenia koná v druhú júlovú nedeľu púť k Panne Márii Karmelskej. Ľudomilná a zbožná Alžbeta v roku 1698 založila nemocnicu, starobinec a sirotinec. Za zásluhy jej ostrihomský primáš Leopold Kolonich udelil Rytiersky rad, ktorý nosilo v Uhorsku len veľmi málo významných mužov.

František H. Rákoczi 1704 – 1708

Skutočnosť, že Alžbeta Rákocziová-Erdödyová už ako vdova sa presťahovala do blízkeho hradu Hrušov, využil jej blízky príbuzný František H. Rákoczi a nasťahoval sa aj s vojskom do uvoľneného topoľčianskeho zámku. Ako vodca bojoval na strane kurucov vo vzbure proti cisárovi. V auguste 1708 cisárske vojská vzbúrencov porazili. Cisársky generál Heister vstúpil do Topoľčianok. Rákoczimu sa podarilo utiecť vo vyhnanstve v Turecku v roku 1735 zomrel. Heisterovi vojaci v honbe za pokladom, ktorý vraj Alžbeta Rákocziová nechala v hrade Hrušov zamurovať, tak dôkladne prekutrávali múry, až hrad rozbúrali. Tak leží v ruinách dodnes.

Éra grófa Karola Zichyho
Gróf Karol ZICHY 1709 – 1742

Smrťou Alžbety Rákocziovej-Erdödyovej v roku 1707 vymrel rod topoľčianskych Rákocziovcov i Erdödyovcov. Celý majetok prepadol v prospech kráľa Jozefa I. Habsburgského. Bohatý knieža Coburg panstvo odkúpil v roku 1710, ale na jeseň v roku 1711 ho predal grófovi Karolovi Zichymu. Ten dal labancami zničenú pevnosť opraviť, rovnako aj gotický kostolík a faru. Obnovil mlyn, zriadil skládku dreva, postavil gáter a pivovar. Nemal však pochopenie pre dôstojnejší župný dom. Preto sa sídlo župy v roku 1723 presťahovalo do Zlatých Moraviec a v roku 1851 šiel tam i okres.

Éra grófov Keglevichovcov de Buzin
Gróf Jozef KEGLEVICH de Buzin 1743 – 1774

Zichyovci v roku 1742 odpredali zámok spolu s panstvom grófovi Adamovi Keglevichovi z uhorskej vetvy chorvátskeho šľachtického roku de Buzin. Adam dva týždne po kúpe majetku náhla umrel, a tak pozostalosť prešla na jeho jediného syna Jozefa. Ten začal zveľaďovať schátralý majetok. Z Dalmácie zavolal odborníkov na zvýšenie produkcie ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva a podporoval pivovarníctvo.

Gróf Karol KEGLEVICH 1775 – 1791

Dal zrútiť starý gotický kostolík pred zámkom a vystavať nový barokový kostol na vŕšku, kam dal premiestniť i sarkofág Jána Topoľčianskeho Turkobijcu, mramorové časti oltára, cennú krstiteľnicu a niekoľko obrazov ako i zvony.

Gróf Ján Nepomuk KEGLEVICH 1792 – 1856

Bezdetný Jozef umiera v roku 1791 a vtom istom roku sa majetku ujímajú synovia jeho brata František a Ján Nepomuk. František si svoj podiel nechal vyplatiť, a tak majiteľom ostáva Ján Nepomuk. Ako zbožný zemepán dal pri ceste do zámku postaviť sochu Jána Nepomuckého, ktorá tam od roku 1805 stojí dodnes. Dal prestavať zámok do podoby, ako ju dnes poznáme. Na dotvorenie prepychového paláca dal skultivovať dovtedy zanedbaný park. Dekoratívnymi časťami parku poveril Michala Kadlečíka, neskôr starého otca významného slovenského vlastenca, pedagóga, osvetového pracovníka, pamiatkára a literáta Ľudovíta Vladimíra Riznera. V tom čase pôsobil v rodných Topoľčiankach aj Dr. Jozef Dlhovský, člen Bernolákovho Učeného tovarišstva, ktorý svoje populárno-náučne a zábavné brožúrky písal po slovensky. 40 rokov pôsobil v Topoľčiankach ako kňaz, po svojej smrti v roku 1857 je pochovaný na miestnom cintoríne. V tých časoch postihovala kraj veľká neúroda, hlad, cholera a mor. Miestni obyvatelia na pamiatku obetiam všetkých epidémií dali neskôr postaviť morový stĺp. Dodnes stojí pred mostom na ceste do zámku.

Gróf Štefan KEGLEVICH 1857 – 1890

Po otcovej smrti zdedil topoľčianske panstvo ako šestnásťročný. Vyštudoval vojenskú akadémiu v Budapešti. Ruch veľkomesta, bohémske sklony, alkohol, karty, hazardné hry, jazdecké dostihy a predajné ženy tvorili náplň jeho života. Do Topoľčianok prichádzal zriedkavo. Nechcel však zaostať za otcovými snahami zveľaďovať park. Ako záhradník prišiel Bojtech Stmad, ktorý zostal v službách panstva aj po odchode Keglevichovcov. Vystaval umný vodný systém na napájanie jazierok a fontán, ktorý je funkčný dodnes. Grófov zhýralý život dostal chorobné dimenzie, až nakoniec celý zvyšný majetok prišiel na dražbu. 20. Septembra 1890 majetok prešiel do rúk Habsburgovcov, ktorí ho vlastnili až do rozpadu monarchie. Zahanbený gróf sa odsťahoval na svoj majetok do albánskeho Buzinu, kam s ním odišlo i niekoľko topoľčianskych rodín. Roku 1905 bol gróf Štefan Keglevich de Buzin v budove budapeštianskeho parlamentu zastrelený v dueli svojím politickým odporcom.

Éra Habsburgovcov 1890 – 1918
Arciknieža Karol Ľudovít von HABSBURG

Dal upraviť nádvorie zámku tak, ako ho dnes poznáme. Po krátkom čase daroval celý majetok svojmu synovcovi arcikniežaťu Jozefovi Augustovi Habsburgskému s manželkou.

Arciknieža Jozef August von HABSBURG

Jozef August zrušil všetky poľnohospodárske budovy v blízkosti kaštieľa, doplnil kaštieľ drahým nábytkom, rozšíril park, založil viacero jazierok. Pri hĺbení jazierka na severnej strane narazili na spoločný hrob cisárskych vojakov z roku 1705. Na pamiatku padlým cisárskym vojakom – labancom (pochovaní sú v miestnom cintoríne), dal pri jazierku postaviť votívnu kaplnku, ktorá tam stojí dosiaľ. Plastiky medveďa, jeleňa a diviaka od Alojza Strobia zdobia park jeho zásluhou. 20.novembra 1895 začala železničná doprava medzi Šuranmi a Topoľčiankami. Rozšíril lesné plochy, zakladal oplotené zvernice. Arciknieža, druhý najvyšší titul po cisárovi, mal mimoriadne kladný vzťah k prírode. V roku 1910 postavili budovu pánskej jazdiarne a remízu pre koče, sane a bričky. V tom istom roku dal postaviť i poľovnícky zámok. Veľkou slabosťou arcikniežaťa boli cigáni. Naučil sa ich reč, miloval ich hudbu a dokonca sám napísal cigánsku gramatiku aj s cigánskym slovníkom a vydal ju v roku 1888. Prvá svetová vojna a následne rozpad monarchie ukončili jeho úspešné pôsobenie v Topoľčiankach. Historicky je dokázané, že jeho život, ako i jeho rodiny bol v Topoľčiankach mimoriadne šťastný. Nastupujúca Česko – slovenská vláda celý topoľčiansky majetok od Habsburgovcov odkúpila.

Éra letného sídla prezidentov ČSR 1923 – 1957
Tomáš Garique MASARYK 1923 – 1935

Prvý Česko – slovenský prezident T.G.Masaryk navštevoval Topoľčianky počas letných prázdnin. Jeden rok si dokonca predĺžil pobyt na štyri mesiace. S Prahou bol spojený leteckou poštou. V Topoľčiankach prijímal štátnické návštevy ale aj návštevy významných kultúrnych a spoločenských osobností. Z filozofických rozhovorov s Karlom Čapkom v parku vznikla aj kniha vysokej výpovednej hodnoty „Hovory s T.G.M.” Za jeho éry vybudovali hotel Národný dom, kanalizáciu a čiastočne elektrifáciu. Farskému kostolu daroval dva zvony.

Edvard BENEŠ 1936 – 1937

Ako prezident ČSR E. Beneš navštívil Topoľčianky prvýkrát od 2.-26.septembra 1936. Druhú návštevu v roku 1937 po 6 dňoch predčasne ukončil, lebo 14.septembra 1937 T.G. Masaryk zomrel.

Th.Dr. Jozef TISO 1938 – 1945

Napriek tomu, že zámok Topoľčianky mal ďalej funkciu letného sídla prezidenta, Th.Dr. J.Tiso ho navštevoval iba na krátke súkromné pobyty. Ako prezident si aj naďalej vykonával kňazské povolanie a tak takmer každú nedeľu chodieval slúžiť sv. omše do neďalekých rodných Bánoviec nad Bebravou. Edvard BENEŠ 1946 – 1947 Po skončení II. svetovej vojny a obnovení ČSR E.Beneš ako prezident bol v Topoľčiankach na letný pobyt v rokoch 1946 a 1947.

Klement GOTTWALD 1949

Príchodom prvého robotníckeho prezidenta K. Gottwalda 28.augusta 1949 sa mení aj poslanie topoľčianskeho zámku. Prezident sa rozhodol dať zámok k dispozícii Revolučnému odborovému hnutiu ako zotavovňu pre pracujúcich. Klasicistické krídlo však naďalej slúži pre reprezentačné účely ČSR. Prezidenti Antonín Zápotocký a naposledy 20.apríla 1958 Antonín Novotný prichádzajú do Topoľčianok už iba na krátkodobé návštevy. Rozhodnutím vlády ČSR č.1014 zo dňa 25.9.1957 prechádza zámok dňom l.októbra 1957 do vlastníctva ROH na účel výberovej rekreácie.

Prezidenti v Topoľčiankach

Bol to prvý československý prezident T.G. Masaryk, ktorý si vybral známy kaštieľ v Topoľčiankach za letné sídlo.

Tomáš Garrigue Masaryk (1850 – 1937)

doktor filozofie, univerzitný profesor, vedec, historik, bol prezidentom Československej republiky v rokoch 1918 až 1935.

Do Topoľčianok prišiel prvýkrát v roku 1923 a potom chodil na letný pobyt pravidelne každý rok až do roku 1933, kedy sa mu zhoršil zdravotný stav.Spolu s ním chodila do Topoľčianok aj jeho dcéra Alica Masaryková a syn Ján. Prezidenta republiky doprevádzala jednotka hradnej stráže. V Topoľčiankach prijímal rôzne diplomatické návštevy a členov vlády na čele s predsedom vlády. Vôbec prvýkrát prišiel T.G.Masaryk do Topoľčianok 29.júla 1923. Pricestoval osobitným vlakom s celým sprievodom. Prezidenta privítal richtár Topoľčianok Karol Števula a vtedajší minister poľnohospodárstva, do pôsobnosti ktorého kaštieľ patril, dr. Milan Hodža. Na lúkach Lazy bolo zriadené dočasné polné letisko. Niektoré návštevy prichádzali lietadlom, iné vlakom a potom sa zo železničnej stanice do kaštieľa presúvali kočom. Snehobiele kone privážali cudzích hodnostárov. Spomeňme aspoň niektorých. 7.septembra 1923 prišiel do Topoľčianok na stretnutie s prezidentom rumunský ministerský predseda Ion Bratian a 15.septembra 1923 prijal prezident rumunského princa Karola. Na stretnutiach bol prítomný aj dr. Edvard Beneš, minister zahraničných vecí Československej republiky. V roku 1925 navštívil prezidenta v Topoľčiankach veľvyslanec Veľkej Británie Georg Clark. 21.septembra 1926 zavítala do Topoľčianok dova po americkom prezidentovi Edith Wilsonová, ktorá sa tu stretla s T.G.Masarykom. Na stretnutí bola prítomná aj dr. Alica Masaryková. 27.augusta 1930 prijal prezident zástupcov juhoslovanskej armády a 30.septembra 1932 zavítal do Topoľčianok k prezidentovi francúzsky minister letectva Paul Painlev. Na stretnutí bol prítomný aj Ján Masaryk. Do Topoľčianok prichádzala aj druhá dcéra T.G.Masaryka Oľga Masaryková – Revilliodová, jej manžel MUDr. Henry Revilliod a ich deti, prezidentovi vnuci, Herbert a Leonard. Častým návštevníkom prezidenta bol známy český spisovateľ Karel Čapek, ktorý o Topoľčiankach napísal: „T.G.Masaryk po príchode do Topoľčianok vždy pookrial. Miloval leto s jeho búrkami a horúčavou, ktorá zlátia polia na okolí a strapcom hrozna pridávala sladkosť medu. Z politika sa opäť stal človek väčšmi filozofujúci, ktorý sa rád zabudne v knižnici, či zatúla sa aj do najvzdialenejších kútov parku pešo alebo na koni.“ V Topoľčiankach vznikli aj známe Hovory s T.G.M. od Karla Čapka. Prezident T.G.Masaryk pri svojich obvyklých vychádzkach, ktoré konal najčastejšie na koni, veľmi rád si pohovoril s roľníkom na poli, zaujímal sa o úrodu a o iné dôležité okolnosti. Stalo sa, že chudobná starenka niesla z hory batoh dreva, pán prezident ju oslovil a pýtal sa jej na vek a životosprávu. Odpoveď znela: „Mám už veru 82,“ načo pán prezident odpovedal, „veď sme v jednom veku.“ Medzičasom došiel aj fotograf a pán prezident bol s babičkou odfotografovaný. Na obrázku nechýbal ani batoh haluzia. Prezident často navštevoval obec Skýcov, kde sa zaujímal o pálenie vápna vo vápenných peciach. V obci Obyce v sprievode predsedu vlády Antonína Švehlu nahliadol do rozpočtu a dal si vysvetliť hospodársky stav obce. Tu chodil často k Drienovej studničke, kde sa vždy napil známej kyselky. V Machulinciach mal obľúbené miesto nad obcou, pod horou, kde sedával pri starej divej hruške. Odtiaľ bol krásny výhľad na celé horné Požitavie. Rád sedával aj pod starým dubom na Pieskoch. Jeho najobľúbenejším miestom a najčastejšie chodieval na lúku pod zrúcaninou hradu Hrušov, kde bol vzduch najčistejší a pohľad na okolité lesy priamo majestátny. Prichádzal sem na koči, ale častejšie na koni, na ktorom jazdil aj v pokročilom veku. Hlboká dolina za obcou Hostie sa nazývala aj Karlova dolina. Horská cestička, spolu s potokom, lúčnymi úbočiami a pekným výhľadom na okolie, lákala aj politikov, s ktorými sem prezident často prichádzal. Vzácne voľné chvíle trávil aj so svojimi najbližšími. Fotograf ho zachytil ako sa v úlohe starého otca člnkuje s vnukmi na rybníku v parku, či ako hľadá zatúlanú loptu v kanáli. Na prezidenta T.G.Masaryka zostali v Topoľčiankach a v okolí tie najkrajšie spomienky. Nie náhodou už 19 dní po jeho smrti bol odhalený pomník na lúke pod Hrušovom. Za účasti širokej verejnosti pomník odhalili skauti 3.októbra 1937. Na mieste stojí po úprave dodnes. Sochu T.G.Masaryka v životnej veľkosti nájdeme vo vstupnej hale topoľčianskeho kaštieľa. Zostal aj prezidentský apartmán, dodnes zariadený tak ako pôvodne, s možnosťou ubytovania. V pracovni je starý telefónny zoznam Prahy a stôl, za ktorým prezident úradoval.

Edvard Beneš (1884 – 1948)

doktor práv a doktor filozofie, prvý minister zahraničných vecí Československej republiky. Prezidentom bol v rokoch 1935 až 1938 a potom v rokoch 1945 – 1948. Do Topoľčianok chodil veľmi často ako minister. Známa je fotografia na lúke pod Hrušovom, kde leží a oddychuje na deke spolu s T.G.Masarykom. Krušné predvojnové a aj povojnové obdobie nedovolilo, aby pokračoval v letnom pobyte v Topoľčiankach. Využil však každú príležitosť, keď prechádzal Slovenskom, aby sa zastavil aj v Topoľčiankach.

Jozef Tiso (1887 – 1947)

doktor teológie, bol prezidentom Slovenského štátu vo vojnových rokoch 1939 – 1945.

Podľa zápisu v miestnej kronike Topoľčianky navštívil dvakrát ako predseda vlády. Raz slúžil omšu na lúkach Lazy, ktoré slúžili aj ako poľné letisko. (V súčasnosti sa tam nachádza futbalový štadión.) Ako prezident bol v Topoľčiankach len neoficiálne.

Klement Gottwald (1896 – 1953)

bol prezidentom Československej republiky v rokoch 1948 – 1953.

Jeho príchod do Topoľčianok sprevádzali zvýšené bezpečnostné opatrenia, pobyt bol krátkodobý. Podľa rozprávania kuchárky v kaštieli, pani Barbory Kútikovej, mal rád domáce polievky. Tak sa stalo, že keď prišiel do Bratislavy, pani Kútiková varila pre neho v hoteli Carlton polievku. Zhodou okolností hlavným kuchárom v tomto hoteli bol tiež občan z Topoľčianok pán Koprda. Keď polievku priniesli k obedu, Gottwald vraj hneď zbadal, že ju varila pani Kútiková. Manželia Kútikoví sa zúčatnili aj na pohrebe K.Gottwalda. Keď vyslovovali sústrasť jeho manželke Marte, tá sa hodila pani Kútikovej na plecia s výkrkom „Zabili mi ho!“ Pani Kútiková so záujmom rozprávala, ako varila aj predchádzajúcim prezidentom a čo ktorý obľuboval. V roku 1951 na základe rozhodnutia vlády prezident K.Gottwald odovzdal topoľčiansky kaštieľ do správy Ústrednej rade odborov ako zotavovňu ROH.

Antonín Zápotocký (1889 – 1957)

bol prezidentom Československej republiky v rokoch 1953 – 1957.

Pred funkciou prezidenta bol predsedom Ústredného výboru ROH, a tak sa dostal do Topoľčianok, do zotavovne ROH, aj z titulu tejto funkcie. Ako prezident bol v Topoľčiankach aj s manželkou na zdravotnej dovolenke v lete 1957. Ubytovaný bol v prezidentskom apartmáne v kaštieli. Robil autom výlety do okolia, navštívil Arborétum Mlyňany, Bojnice a iné miesta. Bezpečnostné opatrenia boli minimálne, a tak aj pisateľ týchto riadkov sa bez problémov dostal na večernú tanečnú zábavu, na ktorej bol prítomný aj prezident s manželkou. Zábava bola v parku, pri fontáne, medzi kaštieľom a bývalou kolkárňou. Hrala živá hudba a s prezidentom tancovali aj zamestnankyne kaštieľa vyobliekané v kroji.

Antonín Novotný (1904 – 1975)

bol prezidentom Československej socialistickej republiky (ČSSR) v rokoch 1957 – 1968.

Topoľčianky navštívil len neoficiálne a o jeho pobyte vedelo len veľmi málo ľudí.

Ludvík Svoboda (1895 – 1979)

armádny generál, bol prezidentom ČSSR v rokoch 1968 až 1975.

Počas oficiálnej návštevy Západoslovenského kraja v lete 1968 bol ubytovaný v Poľovníckom zámku v Topoľčiankach, kde viala aj prezidentská štandarda.

Gustáv Husák (1913 – 1991)

JUDr., bol prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989.

V Topoľčiankach neoficiálne prenocoval v Poľovníckom zámku a odtiaľ odcestoval do Nitry na Celoštátne dožinky.

Michal Kováč (nar. 1930)

Ing., CSc, prezident Slovenskej republiky v rokoch 1993 – 1998

navštívil Topoľčianky dvakrát, ale bez ubytovania. Pri prvej návšteve v máji 1993 mal na dopoludnie pripravený program. Jeho manželka, prof.E.Kováčová, navštívila miestnu základnú školu.

Rudolf Schuster (nar.1934)

Dr.h.c., Ing., PhD, prezident Slovenskej republiky v rokoch 1999 až 2004.

Topoľčianky navštívil jedenkrát. Prezrel si kaštieľ, Národný žrebčín a hipologické múzeum.

Ivan Gašparovič (nar.1941)

Doc., JUDr., CSc., prezident SR od 15.6.2004.

Do roku 2006 bol v Topoľčiankach viackrát. Zúčastnil sa Hubertovej jazdy a kočom sa previezol na hrad Hrušov. Navštívil aj hipologické múzeum Národného žrebčína Topoľčianky. Iné návštevy boli neoficiálne a viedli už len do Poľovníckeho zámku . Veľmi rád chodil do Topoľčianok minister obrany ČSSR v 70-tych rokoch armádny generál Martin Dzúr, ktorý chodil hlavne kvôli poľovačke. V Topoľčiankach strelil jeleňa s najvyšším ohodnotením trofeje. Častým návštevníkom Topoľčianok bol aj minister zahraničných vecí ČSSR v 70-tych rokoch Bohuslav Chňoupek, ktorý tiež prichádzal na poľovačku. Ako spomínala kuchárka Alžbeta Orolínová, raz na Veľkú noc sa ho spýtala, či dopoludnia nič nepotrebuje, pretože by chcela ísť do kostola na omšu. Chňoupek sa jej spýtal, kto je farárom v Topoľčiankach. Ona odpovedala, že dp.Emil Scheimer. Minister si spomenul, že boli spolužiaci a pozval dp. E.Scheimera popoludní do Poľovníckeho zámku. Spolu posedeli a debatovali od štvrtej do desiatej večer. Neoficiálne v Topoľčiankach bol aj veliteľ Varšavskej zmluvy v 70-tych rokoch maršál Kulikov. Jeho návštevu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. V júni 1968 prišiel do Topoľčianok neoficiálne aj Alexander Dubček. V Poľovníckom zámku ho čakal zastupujúci riaditeľ Lesného závodu, ktorý sledoval v televízii vysielaný futbalový zápas. Nezbadal príchod Dubčeka, ktorý si vybalil chlieb so šunkou a tiež sledoval zápas. Až po chvíľke domáci zbadal šuchorenie papierom a Dubčekovi sa ospravedlňoval. Často chodili do Topoľčianok aj rôzny diplomati, hlavne na poľovačku. O príchode spomínaných hostí, ako aj o ďalších, ktorí prichádzali do Topoľčianok, vedeli len jeden – dvaja ľudia. Preto sa tieto návštevy do kroniky nezaznamenali.

 

Obec

Dôležité telefónne čísla

Pri požiari  150
Pri úrazoch 155
Polícia 158
Int.centrum 112
Hasiči ZM 037/6422222
Polícia 0961363708
Elektrikári 0850111468
Plynári 0850111727
Záchranka 037/6905336

Útulok Zlaté Moravce        0949/642 682

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:6
DNES:153
TÝŽDEŇ:766
CELKOM:3186576

SPOZNAJ TOPOĽČIANKY

ENVIPAK

Envipak

Pomoc pre našich občanov